Spomienka na Jarka Böhma

Skláňal sa k tebe, živá skalokráska. Tušil ťa na holiach a odomykal v skalných štrbinách. Nepísal verše po písmenkách, písal ich ľuďom do dlaní.A odkazy: milujte les, nechával vtisnuté v lístí lesných ciest. 

Odišiel bez rozlúčky: piešťanský turista Jaro Böhm.

Do nebies sa vraj chodí za odmenu. No nemalo by sa tam vyletieť tak náhle, tak rýchlo. Jeden nikdy nevie, ako to vlastne tam hore chodí. Si tu, značkuješ turistické chodníčky, plánuješ zraz všetkých, čo si tak ako ty, radi obúvajú vibramy, cez plecia prehadzujú ruksak s desiatou a fľašou čaju, plánuješ a dohaduješ všelijaké akcie. Staráš sa o smerníky, aby ľudia v lese nepoblúdili, chystáš a buduješ nové cestičky Považským Inovcom. A potom ako blesk , čo udrie do skál, až sa rozletia a vylejú potoky, bez upozornenia zablúdiš ty - do nebeských výšin. To nie je fér! To nie je možné! A predsa je to tak. Nech ti tam je pohodovo,drahý náš kamarát. Veselý i vážny spoločník z potulkov lesmi, lúkami, skalami, údoliami i horskými bystrinami. 

Buď zbohom Jarino! Horám zdar! R.I.P.

† 7.9.2017

Autor: Viera Dusíková (upravované)